Občas mám pocit, že poézia má na Slovensku podobu strašiaka. Na začiatku skúsenosti zo školy, kde sa buď memorovalo alebo sa robili výklady básní. Čo tým autor asi chcel povedať. Mňa to nielen nezaujímalo, ale som tam ani nič viac nevidel. Kraskova Otcova roľa vo mne vždy viac evokovala kus černozeme ako symbolickú výstavbu niečoho iného. A presne...
Punk nie je mŕtvy, ten môže zomrieť len s človekom. Alebo sa znovu ocitne v prítmí, keď Adam Dragúň s Patrikom Nagyom ukončia svoj projekt Berlin Manson. Zatiaľ to nehrozí, po svojich albumoch Poor But Sexy a Poláme svoje ID? z roku 2024 pokračujú tento rok s EP Alternative für Disneyland (AfD).
Tohtoročného laureáta Nobelovej ceny som mal rozčítaného už počas leta. Rozčítaného do polovice a nedokončeného. Čo nebola chyba knihy ale môjho time managementu. A každým dňom, keď som sa k nemu nedostal som vedel, že ho musím prečítať od začiatku.
Ďalší rok, ďalšie EP. Pražská Dukla sa stále drží svojej filozofie menej je viac a trochu tak výstižne zrkadlí dnešnú dobu. Na hodinové albumy nie je čas (a keď čas je, tak rozhodne nie na opakované počúvanie). A tak miesto dvojročného čakania, vydávajú svoje EPečká a singly.
Kričí vo mne všetko. V kine štyria ľudia, ktorí možno ako ja, nevedia do čoho idú. Že nepoznajú predlohu? Netreba. Netreba si nič zisťovať a prísť. A nechať sa očariť.
Nie som veľký fanúšik prirovnávaní kníh ku známym spisovateľom. Vždy to smrdí snahou zachytiť čitateľa niečím známym a nasadiť mu isté očakávanie. A navyše to chutí po skratkovitovosti