Tomáš Straka - Praha

Potopa Baša, Samčo brat dážďoviek, Freya, Bedňa či Mária Ševčíková. Elita slovenskej Slam poetry. Nad ktorou bdie Tomáš Straka.

Ak ste o slame nepočuli - je to poézia na živo. Event, kde sa striedajú jednotlivi "slamari" a prednášajú svoje autorské texty. Je to zážitkové, prekryv s inými performance žánrami ako stand-up, divadlo vítané. Textovo zvyčajne aktivistické, spoločensky aktuálne, ale aj osobné. Všetko zabalené do priamo a rytmicky.

Prečo sledovať akýkoľvek okrajový žáner? Je to len možnosť. Mať povedomie, že niečo také existuje. Ak človek niečo nepozná, automaticky mu to mozog odignoruje. Pri prezeraní kultúrnych akcií zachytí väčšinou známe veci. A skúšať niečo nové, iné je osviežujúce. A okrem filozofických argumentov sa chcem držať aj tých "hmatateľných". Ako čerstvý príklad poslúži Muro. Študent Muro. Slamer, ktorý dlhšie vystupuje. Ajhľa, istá politická téma o "externom tvorivom vnuknutí " prezentovaná na tlačovkách či v televíznej debate je vyriešená.  

Ako bude ale vyzerať slamová tvorba na papieri? Od toho tu máme práve Prahu od Tomáša Straku. Nie je to čistá slamová zbierka, obsahuje aj subtílnejšiu poéziu. Čo je skvelé, presne ich vzájomná prítomnosť ukazuje rozdiely medzi nimi. Silné apelatívne až tvrdo odbojné texty ako Kto seje vietor, búrku žne:

"Vás, sudcov, ktorí ste roky odmietali vytvoriť protinacistický precedens, s výhovorkou, veď je to dobrý chlapec // Toto je vaša žatva"

alebo sociologicky presnú Kate Tempest:

"stena na Facebooku ideálny štát // každý musí hovoriť a nikto počúvať"

"Pohoda, Metronóm, Colours, Sziget už ma to nebaví // chcel som sa ísť zabaviť varujú ma pred vojnami"

či báseň B.O.H.:

"ospravedlňujem sa vláde Slovenskej republiky, že som napísal túto báseň, ale mama ma učila, že slabým treba pomáhať a nie do nich kopať, že to, čoho je málo, je vzácne a nie zvrátené"

"...ospravedlňujem sa, ale neuhnem vám ani o milimeter"

 A pomedzi to rozsypané osobnejšie texty napr. Slnečnica:

"Koľko rán si smieme vyliečiť, aby sme nestratili identitu od ktorej sme psychicky závislí?"

A na konci sa nájde priestor aj na nejaké to haiku. Všetko to rámcujú introspektívne, ako už názov knihy napovedá, básne pre Prahu, o Prahe a všetky sú vďaka Prahe. 

Takže áno, ako vidíme na obrázku, táto kniha šteká a hryzie. Ale nie bezdôvodne, je to ten ochranársky pud, ktorý hlási nebezpečenstvo.