The Hellp - Riviera

Prázdne cesty, blikajúce semafory na križovatke, do očí bijúce reklamy označujúce, že jediné, čo nespí, je snaha predať. Skrývajúc sa v pohyblivej klietke osvetľuje tvoju tvár len prístrojová doska, na ktorej vidíš, že už je nový deň, no ty si ešte neukončil včerajší. Prekryv dvoch časov počas cesty domov preruší nie tvoja myšlienka, ale verš z reproduktora: Well, there's no time to hesitate // But we've come 'round to middle age, ale miesto nabádaného zrýchlenia spomalíš a počúvaš.

Na prvý pohľad ničím neupúta album Riviera od The Hellp, najskôr pôsobí ako fajn položka do mixu, ktorý si človek pustí a nerozmýšľa pritom, čo a koho počúva. Ale potom nastanú tie správne podmienky nočnej jazdy a to je ten správny spúšťač, keď si človek poznamená: ha, toto teraz presne potrebujem. Pričom sám album dáva nápovedu v Country Road: Country road, take me home // But this ain't West Virginia // This is LA, I'm on Sunset // Driving home and I'm all alone.

Ich minuloročný album LL bol silne elektronický a rýchly. Na Riviere výrazne zjemnili svoj prejav, stále to je electropop, ale s väčším dôrazom na pop. Kým predtým evokovali kapely ako LCD Soundsystem, teraz sa dostávajú skôr do obežnej dráhy CHVRCHES. Skladba Cortt je toho ideálnym príkladom.

Tento žánrový posun z roka na rok fanúšikov netrápi. Pri každom spomalení alebo zjemnení vyskakuje ako prvý argument: áno, je to dospelejší a vyspelejší album. Môže sa to tak zdať, textovo sa zameriava na pocity osamelosti a vnútorných rozporov. V skladbe Here I Am dochádza k sebaprijatiu – tu som, čo nie je sebavedomý výkrik, ale skôr lutherovské "tu stojím a nemôžem inak, lebo takýto som". S krásne vtipne ladeným refrénom: From LA to LA // la la la.

Pri The Hellp sa objavuje najčastejšie jedna výčitka a tou sú vokály. Tie niekedy pôsobia rušivo ako pri skladbe Meridian, pričom to naozaj neznie ako zámer. Ale úprimne? Spev nie je jediný dôležitý prvok na hudobnom albume a The Hellp to ide aj s týmto pokrivkávaním. Predsa len, vyumelkovaných a dokonalých produkcií je dosť a niekedy očividná diskrepancia pôsobí viac dokonale a hlavne osobnejšie.