Stovky bobrov

Najkrajší pocit pri konzumácii diela je... smútok? Keď sa človek začíta alebo si pustí niečo nové a instantne mu to sadne. Potlačí svoje ja, to prestane existovať a sústredí sa len na to, čo vidí. Človek, vyslovene nabudený, hltajúci každú jednu minútu. Keď je všetko proste "juuuuuust right". Kde sa berie ale ten smútok? Vzniká s uvedomením si konca, že tento, v túto chvíľu jedinečný zážitok, raz skončí. Existencializmus, hedonizmus a nihilizmus v jednom.  

Mojím najnovším prírastkom v tomto smere je film Stovky bobrov. Zabudnutý žáner grotesky, ktorý sa spája predovšetkým s rannou érou nemých filmov alebo animákov pre deti. Stovky bobrov nie sú nič iné len totálna rehabilitácia tohto žánru. Plnohodnotný večerný film s jednoduchou premisou: aby získal hlavný hrdina lásku ženy, musí jej otcovi doniesť stovky bobrích kožušín. To je všetko. A stačí to.

Pretože toto je scenáristické nebo. Od prvej minúty sa ide naplno, chytanie bobrov, zajacov a rýb je absurdné, s vysokou mierou neúspešnosti. Kreativita je tu výbuch, kadencia vtipov sa počíta na sekundy. Tie prekvapujú, takže hoci vieme, že sa niečo nepodarí, to niečo je vždy nečakané. Tento film je robený s obrovským nadšením a režisér Mike Cheslik v ňom necháva srdce.

Stovky bobrov poukazujú aj na iné veci. Žiaden žáner nie je prekonaný, záleží len na kvalite a originalite spracovania. Tento poznatok treba aplikovať. Film ako médium sa od svojho vzniku veľmi nezmenil, trojaktová štruktúra deja je tu od jeho začiatku. Reálne sa nezmenil ani divák, preto staré filmystále fungujú a je dobré sa k nim vracať.

Zároveň pekne odokrýva homeopatiku popkultúry. Kopírovaním aktuálnych trendov nevznikne nič mimoriadne, len sa rozriedi na podobnú chuť. Áno, väčšina filmovej produkcie to nemá ani za cieľ, je to spotrebný tovar na pár týždňov. To ale neznamená, že ako divák chcem rezignovať na nadčasovosť a neočakávať ju. Z tohto dôvodu napríklad nie som fanúšik bondoviek. Netvrdím, že to sú zlé filmy, len pri ich pozeraní až príliš bije do očí doba, kedy vznikali. Zároveň z nich cítiť, akoby to bol aj ich zámer — vo svojej podstate chcú chytiť trendovosť a zviesť sa na nej.

Ísť proti prúdu je náročné. Väčšinou to nedopadne dobre. Stovky bobrov majú rovnaký koniec. Veľkú dieru do sveta tento film neurobil, nemal ani nádej. Ale je to škoda, lebo robí všetko dokonale.