Rosalía - Lux

Šíriaci sa chýr sa nemýlil. V rebríčkoch najlepších albumov za rok 2025 sa robí miesto pre Rosalíu a jej album Lux. NME, Pitchfork, Rolling Stones, ich hodnotenia pripomínajú hviezdne nebo. A môj Bože, je to úžasné.

Lux zabral dva roky príprav. Silný duchovný základ je vidieť už na covery, na ktorom oblečením pripomína Rosalía mníšku. To je ale len začiatok cesty. Lux je koncepčný album. Delí sa na štyri časti (oficiálne "movements" teda hnutia) , pričom každý má svoju vlastnú tému. Jednotlivé piesne sú inšpirované svätými ženami naprieč svetom: od Johanky z Arku, Svätú Oľgu Kyjevskú cez budhistické, židovské alebo moslimské sväté ženy. To reflektuje aj jazyk, teda v spomínaných piesňach bude počuť francúzštinu, ukrajinčinu, japončinu... Celkovo dvanásť jazykov. Všetko je to navyše zabalené do filozofie Simone Weil a Clarice Lispector. Vďaka nim vzniká jadro albumu, prechod od chaosu k vykúpeniu. Vzťahovému aj spirituálnemu.  Asi je zrejmé, že to nie je žiaden plochý album.

Prosím pekne a toto je moderný popový album! A čo je na tom najlepšie? Všetko vyššie je doplnok, síce dôležitý na pochopenie, ale odnímateľný. Lux je výborný aj samostatne hudobne. Čisto na počúvanie. Myšlienkové podtóny ho len posúvajú na vyššiu úroveň. 

Rosaliín hlas je výrazný, ja sám s tým mávam pri niektorých interpretoch problém ako napríklad London Grammar alebo Weyes Blood, kde mi hudba a vokál vždy pripadajú v konflikte. U Rosalií ale nič podobné nehrozí. Často sa tu pracuje práve s tichom, kde je ústredný práve jej hlasový prejav. A tento prejav má často modlitebný nádych. Orchestrálny sprievod tiež pekne korešponduje s duchovnou linkou albumu. 

Asi netreba zdôrazňovať, že Lux je feministický, spirituálny, o viere v Boha, strachu, neistote, láske. Témy, hlavne tie prvé, bývajú často prijímané kontroverzne (čo si budeme, aj prezentované bývajú niekedy za hranicou). Lux to ale nerieši, je to vkusné, jemné a osobné. A ukazuje na to, čo je dôležité, nie motívy, presvedčenia ale to, čo z týchto pohnútok vznikne.