Posledný viking

Príprava dnešného pokrmu je jednoduchá: začíname dysfunkčnú rodinu snažiacu sa vyrovnať s traumatickou minulosťou, prihodiť psychickú poruchu ako komediálny prvok, nebáť sa použiť zobrazenia explicitnejšieho násilia a dochutiť jemným mafiánskym alebo neetickým podtónom. Servíruje Mads Mikkelsen a Nikolaj Lie Kaas podľa receptu Andersa Thomas Jensena.

Ako výsledný filmový outcome sa objavia: Blikajúce svetlá, (vlastne nie, sú to) Mäsiari, (nie, nie, ide o) Adamove jablká, (a vlastne aj) O kuratách a ľuďoch, (samozrejme ešte nezabúdať na) Rytieri spravodlivosti, (a najnovšie) Posledný Viking.

Veľa režisérov má svoj autorský rukopis, ktorý divák spozná po pár záberoch. Potom sú tu režiséri, ktorí sa stále točia okolo zopár myšlienok a tém. A Jensen si v tomto ide na čele – nielenže opakuje tie isté postavy, situácie a dejové línie, ale nemení ani hlavnú hereckú dvojicu! A prekvapivo z týchto vstupov nevzniká žiadny príliš ohratý "GIGO" (garbage in, garbage out), ale vždy čerstvý filmársky závan.

Hlavný motív je repetetívny: jeden z dvojice trpí výrazne narušenou psychikou (antisociálne správanie, OCD, komplex menejcennosti, náboženský delúzny systém, PTSD atď.), ktorá mu deformuje vnímanie sveta, druhý sa snaží riešiť životné problémy pragmaticky. Ich svety sa stretávajú, pričom nemožnosť racionálnej dohody vedie buď k frustrácii, alebo ku konfliktu riešenému cez absurdný čierny humor.

A práve ten to celé drží pokope. Toto je hlavná devíza Jensenových filmov – sú vtipné. Navyše tento humor nie je vystavaný dopredu, ale ide o nečakané výbuchy anarchistického správania jednotlivcov, pričom práve psychická narušenosť (zvyčajne Madsa Mikkelsena) umožňuje neriešiť logiku, etiku ani akékoľvek iné hranice.

To, že je humor existenčne dôležitý pre Jensenove filmy, dokazuje druhá, racionálna dejová línia. Jeho filmy sú klasicky trojdejstvovo štruktúrované, pričom tesne pred vyvrcholením dochádza k zmiereniu postáv. Tu humor zámerne chýba, aby divák precítil a uchopil nový reštart vzťahov. A vtedy Jensen pôsobí sucho a pomaly.

Aj keď Jensen v podstate nič neobmieňa a ide stále po tej istej úspešnej schéme, vysoká kvalita jeho scenárov mu toto opakovanie odpúšťa. A keď mierne pozmení vstupy (ako napríklad v Rytieroch spravodlivosti, kde Mikkelsen nehrá "pošuka", ale reálne dramatického otca), pôsobí to naopak ako výrazný posun v jeho tvorbe.

Skrátka, Jensen je filmový Apple.

A ako pri Apple, vieme, čo príde, vieme, že to nebude cutting edge, napriek tomu sa tešíme a budeme mu venovať pozornosť.