Odyssea

Nolanova Odysea. Ako prvá dorazila najprv sociálna vlna pobúrenia, prečo hrá Helenu Lupita Nyong´o, prečo tam vôbec hrá transgender Elliot Page, prečo má Odyseus vikingskú loď miesto gréckej...

Po tejto prvej vlne nasledovala vlna druhá: podcasty, články, videá, ktoré obracali pozornosť k tomu dôležitejšiemu. Nolanov nový film je úspešný. Nielen finančne, ale hlavne divácky.

Na otázku (ktorú sa ma nikto nepýta, tak si ju položím sám sebe) – oplatí sa Odyseu vidieť?, odpovedám áno. Je to kvalitný a dobrý film? No, nie tak úplne. Napriek tomu ju odporúčam vidieť? Áno a ideálne v kine.

Tento zmätok začnem rozplietať postupne. Najprv stručne, čo Odysea nie je:

1) historický film. Nolan nevytvára historickú rekonštrukciu, preto je jedno, že má vikingskú loď, že Lestrygóni majú divno perverzné oceľové brnenie (celotelové, okrem rúk, lebo to je asi nedôležitá časť tela). Čo viac, ani sama Odysea predsa nie je faktografický zdroj. V príbehu, v ktorom sa objaví kyklop, sa netreba sťažovať, že Agamemnón vyzerá ako postava z Dark Souls.

2) verná adaptácia Homérovej Odysey. To ani nebol nikdy zámer. Znovu, sťažovanie sa, že Nolan sa presne nedrží predlohy, je irelevantné. Ako sa vraví v každej druhej recenzii: chcel priniesť súčasné témy súčasným ľuďom cez nie až tak súčasný príbeh.

A to je prvý dôležitý bod. Ak totiž režisér len opisuje trajektóriu predlohy, vzniká iba kópia diela. To, čo ale má vzniknúť, je dielo nové. Bez vízie, bez potláčania toho, čo je pre Nolana nepodstatné, a bez upriamovania na to pre neho dôležité by vzniklo len niečo bez citu.

K Nolanovi mám výhrad viac než dosť, ale rozhodne medzi ne nepatrí to, že by robil filmy bez lásky k tomuto médiu a bez prepracovanejšej myšlienky, ktorú by chcel ním vyjadriť.

Výhrada, ktorú mám, je iná, je to spôsob, s akým sa uspokojil. Nolan totiž našiel exploit pre dnešné publikum, ktorý recykluje posledných 5 filmov. A to nie je dobré, pretože to u mňa znehodnocuje to, aký kvalitný to je režisér. Aký fenomenálny by mohol byť.

Jedno z pozitív, ktoré sa ozýva, je, ako dokázal pritiahnuť aj mladšie ročníky a tie v časoch roztrúsenej pozornosti dokázali vydržať takmer tri hodiny v kine. V skutočnosti ale Odysea netrvá tri hodiny a je robená práve na vkus dnešnej doby rýchleho odmeňovania. To, čo Nolan využíva a nadužíva, sú krátke párminútové sekvencie. Každá sekvencia funguje samostatne ako malý trailer. Všimnite si, narácia nie je plynulá, Nolan nemá problém skákať z jednej scény na druhú. Retrospektíva v Tróji/putovanie Odysea/domovské problémy Hollanda a Hathaway. Často sa preskakuje bez nejakej expozície. Jedna scéna skončí, strih, priamo ideme do druhej. Žiadna netrvá dlho. Napriek tomu majú pevne stanovený systém. Akoby pomalý rozbeh, ticho. Napätie konštantne stúpa, hudba sa stáva dramatickejšou. Túto dramatickosť dotvára naopak kontrast postáv, ktoré šepkajú. Do toho vrcholí hudba a povinná otvorená melodramatická veta typu: „Niekedy musíš stratiť všetko, aby si pochopil, čo si mal.“ Hudba dosahuje emočnú žiadostivosť 120 %, záber končí polodetailom alebo švenkne na niečo v pozadí.

Ako konkrétny príklad poukážem na symptomatickú scénu, keď sa Odyseus vracia do Itaky, navštívi slepého sluhu a počujeme koniec dialógu (samozrejme v tom divnom pološepkajúcom prevedení): „Odysseus is coming home?“ – „Soon.“ – „Bringing Vengeance?“ – (pauza, Damon stojí chrbtom, natáčajúc sa dozadu) – „Bringing it all!“ – a postupný záber na hrad. Cliffhanfer ako sa patrí. Strih, a začíname odznova s rovnakým koncom.

Tri hodiny dookola sa opakujúci sa systém rozprávania. Toto je tiktokizácia filmu, film rozbitý na malé časti, ktoré pôsobia ako samostatné jednotky prinášajúce dopamínovú odmenu. Toto je hlavný dôvod, prečo Odysea nepôsobí nudne. Je to jeden dlhý feed. Netreba venovať celú pozornosť. Vnímanie času je ohnuté, pretože klipovitosť vnímame kratšie ako masívne jednotnú dejovú linku. A nie, nie je to dobré, lebo človek, ktorý si všimne tento pattern, len trpí s každou ďalšou sekvenciou. Preto vravím o exploitovaní, pretože Nolan miesto toho aby vychovával divákov len zneužíva náchylnosti vnímania. 

Takže teda ako? Ísť na to či nie? Napriek tejto mojej výhrade ho odporúčam? Áno. Pretože napriek tomu je to dobrý film. A to najpodstatnejšie, pretože Nolan je posledný režisér, ktorý prináša závan starej filmografie. Keď sa čakalo na nový film od režiséra. Jedno aký. Dôležitá bola tá osoba, u ktorej sa vedelo, že tento nový film bude udalosť. O tom svedčia aj všetky tie podcasty alebo kvantá videí, ako sa Odysea nakrúcala. A ako to všetkých nadchlo. Toto je to, čo má blockbuster doručiť. A Nolan to doručuje.