Odlesk v mŕtvom diamante

Odlesk v mŕtvom diamante je výstižnou ukážkou toho, prečo netreba hodnotiť filmy na základe ich ČSFD alebo IMDb skóre. Že tento agregát hodnotení nereflektuje kvalitu filmu alebo ukazuje skôr niečo iné.

Hélène Cattet a Bruno Forzani tvoria nielen manželský pár, ale aj režisérske duo. Ich tvorba je inšpirovaná talianskymi filmami, konkrétne žánrom giallo a spaghetti westernom. Berú si z nich estetiku, pracujú s nimi. Ich filmy teda sú výrazne farebné, násilné, na pomedzí špionážneho thrilleru a ľahkého hororového pocitu.

Toto je niečo, čo divák musí mať napozerané, aby dokázal túto štylizáciu uchopiť. Film sa dá síce užiť aj bez toho, ale nie je to tak úplne ono. Ideálny je príklad s paródiami — tie sa dajú pozerať samostatne, ale ten pravý zážitok príde vtedy, keď chápem odkazy na jednotlivé filmy.

Tu by som sa dostal k téme filmovej výchovy a k tomu, že filmu ako médiu treba porozumieť. Tak ako sa človek učí iný jazyk, na plné pochopenie treba študovať aj ten filmársky. S veľkým "ale", pretože to tak vôbec nie je — film je určený na zábavu, pričom tento jazyk musí byť univerzálny a prístupný. Prirovnanie je výstižné skôr v zmysle edukácie na následné komplexné hodnotenie a posudzovanie filmu.

Čím sa pekne dostávam k hodnoteniu filmov na jednotlivých portáloch. Výsledné číslo nehodnotí jeho pomyselnú kvalitu, je to skôr páčivosť filmu. To nie je zlý atribút, dá sa podľa neho ľahko orientovať aj vyberať filmy. Problém vznikne pri výrazne autorských a žánrových filmoch, kde sa práve od diváka vyžaduje znalosť. Keďže hodnotiť môže viac-menej ktokoľvek, prichádza niekedy k prepadu ich hodnotenia.

Čo je prípad nielen Odlesku v mŕtvom diamante, ale aj predchádzajúcich filmov Nechajte mŕtvoly slniť sa a Zvláštna farba sĺz tvojho tela. Všetko sú to filmy výrazne obrazové. S čím prichádza problém — ak sa divák nechytí na túto obrazovosť, tak bude pre neho utrpením. Dej totiž býva zamotaný, mozaikový a niekedy absentujúci.

Ak sa teda divák nevie zorientovať v deji, je pre neho film zmätok. Ak navyše film nie je poháňaný dejom, nasledujúci záber nemusí mať nič spoločné s predchádzajúcim. To, čo spája scény a sekvencie, teda nie je dejová linka, ktorá sa rozvíja, ale sú to obrazy, vizuál a strih, ktoré držia film pokope. Takýto film sa v spomínanej páčivosti nemôže rovnať priamejšiemu snímku.

Ich výsledné číslo tým "trpí", veľmi často sú tieto hodnotenia 5* a 1*. Pri takomto veľkom rozptyle sa teda môže stať, že sa divák filmu vyhne, a pritom je u neho väčšia šanca na päťhviezdičkový zážitok ako pri filme s vyšším hodnotením, ale nie tak ambivalentným prijatím divákmi a konvergujúcim k priemernému hodnoteniu.

Dôležité je ešte zmieniť najpodstatnejšiu vec. Ak sa človeku nepáčia takéto filmy z akéhokoľvek dôvodu, nenaznačujem, že je to zlý alebo zadubený divák. Len nie sú pre neho. Alebo pokojne môže hodnotiť film ako zlý. A uviesť dôvody, prečo si myslí, že je daný snímok nekvalitný. Argumenty aj pocitového charakteru sú povolené, predsa len, film pôsobí aj emočne a niečo slovami vyjadriť nevieme.

Horor poslúži ako príklad. Ak niekto nemá rád tento žáner alebo je snímok príliš explicitný a divák ho kvôli tomu nedopozerá, je to validný dôvod hodnotiť ho negatívne. Práve preto, že robí svoju prácu dobre, ale touto dobre odvedenou robotou zabráni dopozeraniu. To, čo by ale malo nasledovať, je vedomé zhodnotenie, ako je film spracovaný. Tým by sa malo docieliť, že táto emócia nebude jediným kritériom hodnotenia. Presne opačný pól môžu predstavovať "oddychovky" — film, ktorý si pustíte, bavíte sa pritom, sadne vám. Je to plus filmu, ale nemalo by to byť celé hodnotenie.

To platí aj pre druhú stranu. Ak zhodnotím, že daný film je povrchný alebo plochý, pričom sa usiluje mať umeleckejšiu podobu, netreba tých, čo si ho užijú, označovať za pózerov a hipsterov. Každý má iné parametre, čo sa mu páči, a podobný tón utlmuje akúkoľvek diskusiu, ktorá môže byť práve obohatením o iný pohľad na to, ako sa môže na daný snímok pozerať. Čo platí pre každú diskusiu — byť empatický voči názoru druhého a neísť do nej s nastavením, že druhého musím udolať. Pravá diskusia je rozhovor, nie súboj s víťazom a porazeným.

Je Odlesk v mŕtvom diamante dobrý film? Odpovedi sa taktne vyhnem. Plne chápem, ak sa nebude niekomu páčiť, a viem aj prečo. Ja osobne nemám problém so surrealistickými snímkami, filmové napätie, čo príde ďalej, prežívam nielen vďaka zápletke, ale vie ho navodiť očakávanie, aký ďalší záber bude nasledovať, čo fyzicky teda uvidím. Odlesk v mŕtvom diamante je kreatívny týmto spôsobom.