László Krasznahorkai - Satanské Tango

Tohtoročného laureáta Nobelovej ceny som mal rozčítaného už počas leta. Rozčítaného do polovice a nedokončeného. Čo nebola chyba knihy ale môjho time managementu. A každým dňom, keď som sa k nemu nedostal som vedel, že ho musím prečítať od začiatku. 

Pretože inak sa nedá. Pretože Krasznahorkai to vyžaduje. Satanské tango je totiž definičný román, zažiari ako meteor na oblohe a každý si to všimne. Všimne si to, že sa niečo významné deje. Následne dopadne na zem, kde vyhĺbi obrovský kráter a zlikviduje všetko naokolo. Ostane len spálená zem, ktorá sa časom síce zalesní, ale kráter tam ostane už navždy.

Presne takto pôsobí Satanské tango. To, čo ste doposiaľ čítali vás nepripraví na monumentálne epický štýl písania Krasznahorkaia. Toto čítanie si musíte odpracovať, stotožniť sa, že takto to tu chodí. Jeho najvýznamnejším prvkom sa na začiatku zdajú vety tiahnuce sa na celé strany, z ktorých sa musí dolovať myšlienka či dej. A tak po dvadsiatich stranách jednej kapitoly, plnej existencionálnej mŕtvolnosti, asociačných odbočiek a zacyklených úvah si človek uvedomí, že jediný akt deja je presun postavy z domu do krčmy.

Po jeho dočítaní zároveň podvedome nasadí referenciu na každú ďalšiu knihu. A bude nekompromisne odhaľovať ich plochosť a nedokonalosť.

Čo je za a) úžasne osviežujúce: tento veľmi špecifický štýl rozprávania (a výborne zvládnutý) vo mne vyvoláva obdiv. Že aj takto sa dá odovzdať informácia od spisovateľa k čitateľovi. Tvári sa chaoticky ale pritom je to pripravené zámerne. A ak chce niekto porozumieť ako sa buduje rytmus, toto je prvá kniha, ktorú musí mať prečítanú.

za b) aktuálne: vo svojej (zjednodušenej) podstate je literatúra kombinatorika slov. Forma ako je niečo písané však býva často podstatnejšia ako obsah. A práve v čase veľkých jazykových modelov, ktoré dokážu imitovať písaný text, sa pri Satanskom tangu ukazuje jedinečnosť umeleckej tvorby. Brakové knihy autorov možno zmiznú, Krasznahorkai ostane. Pretože píše pre seba. To, že sa k jeho knihám dostanú ostatní, je len bočný aspekt, nepodstatný. Je mu to jedno. On zo seba potrebuje dostať inšpiráciu, ktorú nikto iný nedokáže sformulovať tak ako Krazsnahorkai.