despelote

Popis od samotných autorov. Okolo futbalu sa točí nielen hra, ale celá krajina. Tie najdôležitejšie veci sú ale tie, ktoré sa odohrajú pomimo neho.

Ekvádor. Jediné, čo o ňom viem je: hlavné mesto Quito a patria k nemu Galapágy. Preto je vtipné, ako malá indie hra z tohto štátu vie pripodobniť atmosféru a nostalgiu toho, čo sme prežívali na Slovensku. Lebo sme ľudia a rovnaké udalosti prežívame rovnako. 

V roku 2001 mal Ekvádor šancu postúpiť na svetový turnaj v Kórei a Japonsku. Do hry sa dostávame po výhre nad Peru, ostávajú posledné štyri zápasy v kvalifikácii. Každý zápas je tak tak míľnik, dej sa odohráva počas týchto zápasov. Ten sledujeme očami osemročného Juliána a tak je jedno, či stráži mladšiu sestru alebo je spolu s rodičmi na svadobnej hostine. Všade v pozadí je pustená kvalifikácia národného tímu.

Dej nie je vymyslený, sú to naozajstné spomienky autora. Preto despelote nemusí pripadať atraktívna, nie je tam žiaden cieľ alebo príbeh. Je to len prežité detstvo. Od najväčšieho problému, keď sa futbalová lopta zasekne v korune stromu po hysterickú maminu potom, ako sa vráti neskoro domov. A tieto spomienky sú výrazne práve pre futbal. Do mysle Juliána sa vryli práve vďaka dôležitosti zápasov pre celú ekvádorskú spoločnosť.

Despelote má navyše aj iné kvality. Španielsky dabing pôsobí sviežo, civilne a nežne. A tá vizuálna stránka... Ak chce niekto vedieť, ako je štylistika dôležitá, despelote je výborným príkladom. Je absolútne jedno, že modely prostredia sú primitívne, monochromatický obraz z toho robí umelecký zážitok.  Do toho pripočítajme postavy, biele, dvojrozmerné, akoby vystrihnuté z papiere. Toto robí z despelote ľahko rozpoznateľnú a zapamätateľnú hru. Netreba mať teda veľký rozpočet, stačí nápad (porovnaj vizuál despelote napríklad so slovenskou hrou Vivat Slovakia. Viac do očí bijúci rozdiel ako sa to má robiť a ako sa to nemá robiť asi nie je).

Takže, despelote nám pekne ukazuje ako futbal spája ľudí. A to nielen metaforicky, pretože pri kopaní fyzicky posielame loptu jeden druhému. Pri rozprávaní s kamarátmi posielame miesto lopty naše myšlienky a nás.