Broken Social Scene - Remember the Humans

Broken Social Scene sú špecifický vo viacerých smeroch , ja však vypichnem na úvod ich frekvenciu vydávania albumov. 2001, 2002, 2005, 2010, 2017 a 2026. Do očí bijúci pattern 1–3–5–7–9. Ak je toto zámer, tak tu existuje vážna obava, že Remember the Humans bude, ak nie posledný, tak ich predposledný album. Predsa len, sú to už päťdesiatnici.

Nie veľmi periodicky prívetivé vydávanie albumov nevadí, pretože BSS je takou vírusovou kapelou. Raz za čas sa prebudí, vychrlí nový obsah a jej členovia sa následne rozpustia do svojich domovských kapiel alebo sólových dráh. Pričom ani počet členov nie je konštantný a veľmi zaujímavou aktivitou je prechádzať si ich zoznam a zisťovať, kto všetko je s BSS prepojený. A keď spomínam kanadsko-generačnú záležitosť, tak tu máme veľa podstatného: Metric, Godspeed You! Black Emperor, Apostle of Hustle, samozrejme Feist, Do Make Say Think. Nezabúdať ani na akéhosi predchodcu BSS – K.C. Accidental.

Všetky tieto vplyvy sú zakomponované, ale žiadne nostalgické spomínanie sa pri Remember the Humans nedostaví. Broken Social Scene sú v prvom rade konštantne dobrí a napriek ich štvrťstoročiu na scéne pôsobí ich diskografia ucelene. Žiadne transformovanie a prerod v inú kapelu. Toto často zaznieva pri recenzovaní starších kapiel, ktoré sa snažia prispôsobiť svoj štýl novým podmienkam – počujeme, ako je kapela vážnejšia, temnejšia, dospelejšia, otvára nové témy alebo sa snaží naopak vrátiť naspäť k pôvodnému zvuku. BSS idú na to inak. Namiesto prispôsobovania sa "tu a teraz" vyvrhnú všetky nápady naraz. A jediným sitom je ich kvalita.

K tomu prispieva aj ich štýl hudby. Ten totiž nie je žiadny. Ak by som ho chcel nejako zarámovať, išlo by o eklektický chamber pop. Drží to pohromade? Áno. Ako som spomínal, všetci sú to špičkoví hudobníci, ktorí vedia, ako má song vyzerať.

A tak nájdeme na novom albume chytľavé skladby ako Hey Amanda, Only The Good I Keep či synthpopovú Relief. Dokonalosť v narábaní s aranžmánmi pri úvodnej Not Around Anymore zas pekne ukazuje, ako si cenia poslucháča. Mohli by ju nahradiť niečím prístupnejším. Lenže to neurobia, lebo práve táto bohatosť vokálov, motívov a orchestrálne pôsobiacich dychových nástrojov je trademarkom Broken Social Scene.

Pri baladickej What Happens Now naopak vystúpi do popredia hlavne vokál Feist. Vrchol potom tvorí trojica And I Think Of You, This Briefest Kiss a Life Within The Ground. Hlavne This Briefest Kiss. Tá je čistá esencia BSS a dôvod, prečo ich treba milovať. Začína ako jednoduchý melodický riff, ktorý sa tiahne cez celú šesťminútovú skladbu, a na to sa všetko nabaluje – spev, ostatné nástroje. Postupne zrýchľuje, spomaľuje, istý čas sa zdá, že bude monumentálne vrcholiť, aby však napokon spadla do freneticky sa opakujúceho klávesového tónu a niečoho, čo mne pripomína signál na vystupovanie z električky. Pričom je to všetko organicky dokonalé. Táto organickosť sa však nekončí s This Briefest Kiss, pretože rovnakým melodickým riffom začína nasledujúca Life Within The Ground. Album pokračuje, emócia však nie je rozsekaná medzi skladby, je kontinuálne prítomná.

Takže tých deväť rokov sa oplatilo čakať, a ak sa aj Broken Social Scene odmlčia, zostane po nich kvalitný materiál na opakované počúvanie. A rovnako dôležito znie odkaz: nerezignovať na autorský princíp, netriafať sa do aktuálnej nálady doby, ale naopak, vytvárať túto náladu kvalitným obsahom.