Before Your Eyes

Pred smrťou nám pred očami vraj prebehne celý náš život. Čo tak si to nezáväzne vyskúšať?

Presne o tom je hra Before Your Eyes z roku 2021. Artwork láka na nežnú, až detsky pôsobiacu hru, to, čo ale ponúka je silný emotívny zážitok. Príbehová hra, znovu výrazne naratívna a zvládnuteľná na jedno posedenie (cca 90 minút). 

Ocitáme sa v studenom mori, pod nami čudný obraz. Vylovený vlkom rybárom, prievozníkom Anubisom, začína naša posledná cesta. Vo vode plávajúce bubliny, v ktorých sa nachádza vždy jedno veľké oko. Presne to sme aj my, duša bez tela. Prievozník sa s nami snaží porozprávať, ale ako sa môže dorozumieť s okom? No predsa tým, čo vie oko robiť.

A toto je inovatívne v podaní Before Your Eyes. Hra sa ovláda žmurkaním. Pred spustením hry si hra vyžiada zapnutie webkamery a rýchlo nakalibruje vaše žmurknutia. Anubis dá naposledy možnosť vidieť náš prežitý život. Vstúpiť do spomienok. Nie teda priamo našich ale chlapca menom Benny. A vždy keď žmurkneme, dej poskočí o ďalšiu spomienku ďalej. V nich máme možnosť jemne ovplyvniť niektoré životné rozhodnutia. To je ale skôr na ozvláštnenie, hra je lineárna, príbeh je vopred daný a tak sa spolu s Bennym rozpamätávame na jeho život. 

Čo sa týka samotného ovládania, znie to možno divne, ale sám som bol prekvapený, ako rýchlo mi slovíčko divné zmizlo z očí. Naopak, po pár spomienkach to bolo absolútne prirodzené. A musím vyzdvihnúť, aj ako tematicky to pôsobí. Ako som sa snažil nezavrieť oči, aby som videl zo zaujímavej milosti viac. Ako som musel privrieť oči, pri špehovaní súkromného rozhovoru rodičov.  

Before Your Eyes ukazuje to, čo môžu ponúknuť hry oproti filmu či knihe. Je to vcítenie sa do postavy. Kým pri filme či knihe sme len pasívny divák, voyeur pozerajúci, čo niekto pripravil, pri hre sme priamo postava. Hoci vieme, že nie sme priamo Benny, sme ním aj tak. Vidíme predsa to, čo on, vidíme totiž rovnako ako on. Týmto emočným zviazaním sa nám teda príbehy zdajú intenzívnejšie. Osobnejšie. A zapojením práve očí je vynikajúci nápad. Oči sme totiž my. Keď si človek predstaví seba, svoje ja, je to predsa akoby ten priestor za očami, nie?