Vďaka Nobelovej cene za literatúru je tento rok Lászlá Krasznahorkai. Vydavateľstvo Brak chystá dotlač vypredanej knihy Melanchólia vzdoru a kino Lumiere pripravilo premietanie filmu Satanské tango. Monštruózne dielo režiséra Bélu Tarra, najvýznamnejšieho maďarského režiséra, ktoré trvá 439 minút. Prepočet – viac ako sedem hodín.
Jack Kerouac je pojem. Pri zmienke o rozčítanej knihe v spoločnosti nasleduje silný vokálny prejav súhlasu. Na Slovensku nepatrí medzi povinnú literatúru, spolu s ostatnými beatnikmi sa preberá ako krátka etapa vo vývoji americkej literatúry. Pritom vplyv na človeka má minimálne porovnateľný ako J.D. Salinger alebo Hemingway. Konkrétne jeho...
Ugly Europa. Pre veľké množstvo vysnívaný sen, pre tých vo vnútri Miesto, ktoré je ohraničené nielen geograficky ale aj časom. Dobrými časmi, ktoré boli a budú. To medzi ponechané vlastnému osudu a poraď si. Papcunove básne nie sú sociálne, pôsobia ako grafity napísane v nejakom bare na záchode, kde o jednej v noci cítiš najväčšiu slobodu. Náhodný...
Do Veľkej Británie sa stále chodí po dobrú hudbu. Wet Leg je pokračovateľom britských indie rockových kapiel, ktoré z ničoho nič vyskočia so svojím debutom, očaria publikum aj kritiku a následne sa čaká, aký ďalší vývoj budú mať. Pretože možností je viacero, od masívnej kultovosti Arctic Monkeys po klinickú smrť na štýl Klaxons.
Lins sa po formálnej stránke snaží rozbiť túto štruktúru. Sám si síce najprv navrhne matematický kľúč, ako bude písať - jednotlivé linky deja postupujú po špirále do jej stredu. V tejto špirále je vpísaný štvorec rozdelený na 25 menších, každý obsahujúci jedno písmeno. Rovnaké písmeno reprezentuje jednu časť príbehu. Každé pretnutie špirály a...
Najkrajší pocit pri konzumácii diela je... smútok? Keď sa človek začíta alebo si pustí niečo nové a instantne mu to sadne. Potlačí svoje ja, to prestane existovať a sústredí sa len na to, čo vidí. Človek, vyslovene nabudený, hltajúci každú jednu minútu. Keď je všetko proste "juuuuuust right". Kde sa berie ale ten smútok? Vzniká s uvedomením si...
Separácia ako rozdelenie alebo odlíšenie jednej veci od druhej. V tejto zbierke od Inge Hrubaničovej k tomu neprichádza, tvorivosť básni presne súvisí s jej osobou a aktivitou. Jedno je druhé a neoddeliteľné. Sprvu to vyzerá ako záznamový denník. Denné činnosti jednoducho osekané do veršov. Prechádzka do obchodu, nedeľný obed, triedenie starých...
To do list stále narastá. A tak triáži nepodlieha len prvotný výber a zaradenie do neho, ale selekcii sa neubránia ani veci na ňom zapísané. S väčším množstvom skonzumovaného narastá aj tlak. Spoznať niečo nie nutne nové, skôr iné. To iné nemusí byť len pasívne prijímanie, stačí aj ak nastane aktivácia a prepojenie myšlienok v človeku, ktoré boli...
Šíriaci sa chýr sa nemýlil. V rebríčkoch najlepších albumov za rok 2025 sa robí miesto pre Rosalíu a jej album Lux. NME, Pitchfork, Rolling Stones, ich hodnotenia pripomínajú hviezdne nebo. A môj Bože, je to úžasné. Lux zabral dva roky príprav. Silný duchovný základ je vidieť už na covery, na ktorom oblečením pripomína Rosalía mníšku.
Popis od samotných autorov. Okolo futbalu sa točí nielen hra, ale aj celá krajina. Tie najdôležitejšie veci sa však odohrávajú mimo neho.
Prasnica s prasiatkami, sliepky a pár kráv. Presne toľko stačí na dobrý film – respektíve režisérovi Viktorovi Kossakovskému. Bez jediného titulku. Čiernobielo. Bez hudobného sprievodu. A pritom je to nielen nádherné (toto musím podčiarknuť, Gunda je krásny vizuálny film), ale aj emotívne.
