Separácia ako rozdelenie alebo odlíšenie jednej veci od druhej. V tejto zbierke od Inge Hrubaničovej k tomu neprichádza, tvorivosť básni presne súvisí s jej osobou a aktivitou. Jedno je druhé a neoddeliteľné. Sprvu to vyzerá ako záznamový denník. Denné činnosti jednoducho osekané do veršov. Prechádzka do obchodu, nedeľný obed, triedenie starých...
To do list stále narastá. A tak triáži nepodlieha len prvotný výber a zaradenie do neho, ale selekcii sa neubránia ani veci na ňom zapísané. S väčším množstvom skonzumovaného narastá aj tlak. Spoznať niečo nie nutne nové, skôr iné. To iné nemusí byť len pasívne prijímanie, stačí aj ak nastane aktivácia a prepojenie myšlienok v človeku, ktoré boli...
Šíriaci sa chýr sa nemýlil. V rebríčkoch najlepších albumov za rok 2025 sa robí miesto pre Rosalíu a jej album Lux. NME, Pitchfork, Rolling Stones, ich hodnotenia pripomínajú hviezdne nebo. A môj Bože, je to úžasné. Lux zabral dva roky príprav. Silný duchovný základ je vidieť už na covery, na ktorom oblečením pripomína Rosalía mníšku.
Popis od samotných autorov. Okolo futbalu sa točí nielen hra, ale aj celá krajina. Tie najdôležitejšie veci sa však odohrávajú mimo neho.
Prasnica s prasiatkami, sliepky a pár kráv. Presne toľko stačí na dobrý film – respektíve režisérovi Viktorovi Kossakovskému. Bez jediného titulku. Čiernobielo. Bez hudobného sprievodu. A pritom je to nielen nádherné (toto musím podčiarknuť, Gunda je krásny vizuálny film), ale aj emotívne.
Znaky dobrej knihy sú ľahko spoznateľné. Ošúchaný obal so stopami mastnoty od prstov, sem tam trochu pokrčená alebo jemne natrhnutá strana od manipulácie a miesto v knižnici. Prémiové, vždy na dosah. A nezabudnuteľný pocit radosti pri čítaní.
Každý rok sa u mňa nejaký objaví. Niežeby bol album Racing Mount Pleasant tematicky vianočný (aj keď sa v jednej piesni zmieňuje Christmas light in your eyes), to nie. Skôr ide o súbeh viacerých udalostí, ktoré do seba postupne zapadli.
Potopa Baša, Samčo brat dážďoviek, Freya, Bedňa či Mária Ševčíková. Elita slovenskej Slam poetry. Nad ktorou bdie Tomáš Straka.
Počúvam nový album Of Monsters and Men (OMaM). A rozmýšľam pritom, prečo ich vlastne počúvam. OMaM sú so mnou od začiatku. Respektíve ja s nimi. Pätnásť rokov.
